Bruggy sú láska na prvý pohľad

Autor: Marko Salini | 13.12.2017 o 10:00 | (upravené 17.12.2017 o 21:37) Karma článku: 10,99 | Prečítané:  5436x

Určite veľmi dobre poznáte ten pocit, keď len na malú chvíľku navštívite nejaké mesto a aj napriek tej malej chvíľke vás natoľko očarí a pohltí jeho atmosféra, že ste si istí, že sa tam po čase opäť vrátite.

A nielen na malú chvíľku, ale aspoň na pár dní. Pred pár rokmi som bol navštíviť v Belgicku svojich dvoch priateľov z Erasmu, ktorý sme strávili vo francúzskom meste Bordeaux. Nikto z nich síce nežil v Bruggách, ale považovali za samozrejmosť ukázať nám tento belgický klenot. Bola to ozaj rychlovka. Vystúpili sme na vlakovej stanici, rýchlym krokom sme sa premiestnili do historického jadra, urobili pár fotiek, pokochali sa pamiatkami a dychvyrážajúcou architektúrou, zjedli chutnú waflu s čokoládou a šľahačkou a šli sme zas do iného mesta. Ale niečo mi hovorilo, že v tomto meste nie som poslednýkrát. Mesto mi pri odchode pošepkalo, že si tu na mňa počká.

Prešlo pár rokov a ocitol som sa tu zas. A mal som konečne dostatok času zoznámiť sa s ním dôkladnejšie. Nielen s jeho „výzorom“, ale aj s jeho „dušou“. Kúpil som si knihu o jeho histórii a prechádzal mnohé zaujímavé miesta, uličky, námestíčka, parky, nespočetné mosty, čokoládovne...nemohol som sa zastaviť. Je to mesto ako z rozprávky. Kto raz navštívi Bruggy, zamiluje sa do nich na prvý pohľad.

Európa je pre zahraničných turistov lákadlom najmä pre mnohé zaujímavé mestá a mestečká. Bruggy patria jednoznačne medzi jedno z najväčších lákadiel pre zahraničných turistov. V minulosti mesto za svoj úspech mohlo vďačiť knihe s názvom „Mŕtve Bruggy“ z roku 1892, ktoré preslávil spisovateľ Georges Rodenbach. Mnohí po prečítaní tejto knihy túžili mesto navštíviť, pretože ho Rodenbach vo svojej knihe opísal veľmi tajomným spôsobom. O storočie neskôr sa o imidž mesta postaral film „V Bruggách“, kde sa v hlavnej role objavil známy lámač ženských sŕdc Colin Farrell. Tento film by nikdy nevznikol, ak by ho nenavštívil režisér McDonagh. Po tom, ako Bruggy po prvýkrát v živote navštívil, si povedal, že natočí film, ktorý sa v tomto meste bude odohrávať a vzdá mu tak svoju úctu.

Nejdem sa tu prílišne rozpisovať o jeho bohatej histórii. Prikladám však fotografie, ktorými som zachytil atmosféru mesta s dokonale zachovanou stredovekou atmosférou, ktorá tu na vás dýcha na každom kroku. Spomeniem aspoň dve najzaujímavejšie miesta, s ktorými by mal byť oboznámený každý, kto sa toto úchvatné mesto chystá navštíviť: Church of Our Lady, kde je uložený originál Michelangelovej sochy a múzeum výtvarného umenia Groeningemuseum.

V Bruggách sa nachádza obrovský poklad nevyčísliteľnej hodnoty. Originál sochy Madona s dieťaťom od slávneho talianskeho sochára Michelangela Buonarrotiho. Ako je to možné? Veď Michelangelo predsa nepredával svoje diela do zahraničia. A predsa sa stalo. Dvaja vplyvní obchodníci z Brúgg presvedčili veľkého majstra, aby im dielo predal za 4.000 florenov. Odviezli si ho do Brúgg a darovali kostolu Church of our Lady. Sochu obdivujú turisti z celého sveta. Je to jediné dielo, ktoré sa za Michelangelovho života dostalo mimo Talianska.

Socha však nemala pokoja. V roku 1794 si ju počas Francúzskej revolúcie odviezli Francúzi do Paríža. Späť sa vrátila až po tom, ako v roku 1815 Napoleon utrpel porážku pri Waterloo. Druhýkrát opustila svoj domov počas 2. svetovej vojny v roku 1944, kedy ju nemeckí vojaci ukradli a prepašovali do Nemecka v kamióne s označením Červený kríž. Po vojne ju náhodne našli v soľnej bani Altaussee. O tomto príbehu bol nedávno natočený americký film The Monuments Men v hlavnej úlohe s Georgeom Clooneym.

Zaujímavosťou je, ze socha je chránená nepriestrelným sklom. Po tom, ako v roku 1972 strieľal na Michelangelovu najslávnejšiu sochu Pieta vyšinutý blázon, rozhodli sa aj tu prijať takéto preventívne opatrenie. Socha je naozaj nádherná. Pri návšteve Brúgg je toto povinná jazda.

Pokiaľ patríte medzi milovníkov výtvarného umenia, nenechajte si ujsť návštevu Groeningemuseum. Holandskí majstri preslávili svoje umenie po celom svete svojou novou neopakovateľnou technikou. V tomto múzeu môžete obdivovať diela nevyčísliteľnej hodnoty od takých umelcov, akými boli Jan van Eyck, Hugo van der Goes, či Hieronymus Bosch.

Každý, kto Bruggy navštívi, si kladie otázku, ako je možné, že sa mesto do dnešných dní podarilo tak dokonale zakonzervovať. Ako by tam jednoducho zastal čas. Mesto malo šťastie v nešťastí. Kedysi nebolo možné privážať do mesta tovar po rieke. A najbohatšími mestami boli práve tie, ktoré mohli do mesta privážať vďaka riekam vzácny tovar zo vzdialených kútov sveta. Nad Bruggami ako keby sa sám pán Boh zľutoval a poslal na nich v roku 1134 veľkú prílivovú vlnu, ktorá zasiahla celé flámske pobrežie a mesto tak získalo prístup k moru. Vďaka tomu "božiemu zásahu" začalo mesto prudko ekonomicky rásť a stalo sa obchodným a finančným centrom. Ale čo raz ľahko získaš, to aj ľahko stratíš. Kanál, ktorý spájal mesto Bruggy s morom začal byť postupom času natoľko zanesený, že o tento prístup prišlo. Dialo sa to koncom 15. storočia a vedúcu úlohu po Bruggách prebrali Antverpy. Mesto postupne chradlo a upadalo, v roku 1850 bolo dokonca najchudobnejším mestom Belgicka. Avšak vďaka týmto smutným časom si mesto zachovalo svoj stredoveký ráz.

Keď sa raz rozhodnete objavovať klenoty Belgicka, začnite troma najkrajšími mestami, ktoré ležia na jednej priamke: Brusel, Gent, Bruggy. Avšak ani Brusel a ani Gent nemajú takú svojskú, čarovnú a rozprávkovú atmosféru, ako práve Bruggy.

Bruggy patria vďaka sídlu prestížnej univerzity College of Europe k vyhľadávanému študentskému mestu. Prestížna vzdelávacia inštitúcia, financovaná zo zdrojov EÚ, je často prirovnávaná svojou úrovňou k americkému Harvardu (podľa časopisu Times). Vznikla v roku 1949, ako výsledok kongresu v Haagu, na popud takých osobností, ako bol Winston Churchill, či Salvador de Madariaga. Na Collège študuje vyše 400 študentov z 50 krajín celého sveta. Každý rok je venovaný nejakej významnej európskej osobnosti, ktorú si formou prednášok a rôznych propagačných materiálov pripomínajú. Tento rok je to Simone Veil. Zaujímavosťou je, že od roku 1949 do roku 2017 si Collège d’Europe pripomenula aj niektoré osobnosti spoločnej Československej histórie: Tomáš Garrigue Masaryk, Ján Amos Komenský a Václav Havel

Bruggy sú označované aj ako "Benátky severu". V roku 2000 bolo mesto zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V roku 2002 boli spolu so španielskym mestom Salamanca Európskym hlavným mestom kultúry.

Na záver by som vás ešte rád oboznámil s jedným maliarom, ktorý Bruggy nadovšetko miloval a na svojich obrazoch ich zvečnil tak, ako by to boli fotografie. Keď som kupoval nejaké suveníry, zaujala ma jedna pohľadnica. Vyzerala ako fotografia. Bol to však veľmi realistický obraz od maliara Francoisa Antoinea Bossueta, ktorého som si hneď zamiloval.

Prikladám ešte jednu aktualizáciu. Dnes (14.12.) mi priateľ z Belgicka poslal fotky aktuálne zasneženého mesta Bruggy. Vyzerá to, ako filmové kulisy. Nádherné. Fotky si môžete pozrieť tu: 

https://www.flickr.com/photos/collegeofeurope/sets/72157663567473998

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Keď Sagan musel stiahnuť nohavice, zastal pri karavane

Keď si cyklisti potrebujú uľaviť, majú to komplikované.

Píše Ľubomír Svoboda

Slovensko potrebuje 14 stíhacích lietadiel a nie silné reči

Ad: Viac stíhačiek ako my kúpili z okolitých krajín len Poliaci.


Už ste čítali?