reklama

Stredoveké korene Vyšehradskej štvorky

Väčšine z nás pojem Vyšehradská štvorka niečo predsa len hovorí. Vieme, že je to zoskupenie štyroch stredoeurópskych štátov, ktoré medzi sebou už vyše 20 rokov spolupracujú v mnohých oblastiach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

 Jej vznik sa datuje do roku 1991, kedy sa vo Vyšehrade stretli prezidenti troch štátov, aby obnovili spoluprácu s cieľom podporiť proces európskej integrácie. Václav Havel za Česko-Slovensko, Lech Walesa za Poľsko a József Antall za Maďarsko. Nebudem sa však zaoberať jej vývojom od roku 1991 až dodnes, ale zaujímavým historickým pozadím. Prečo dostala táto spolupráca názov Vyšehradská? A prečo sa prezidenti stretli práve na stredovekom hrade Vyšehrad? Aká je v tom symbolika? Kam až siahajú korene tejto spolupráce? Kde sa vlastne hrad nachádza? A existuje ešte vôbec? Je možné ho navštíviť? Na všetko tieto otázky nájdete odpoveď v tomto blogu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ruiny Vyšehradu aj dnes lákajú mnoho zahraničných turistov.
Ruiny Vyšehradu aj dnes lákajú mnoho zahraničných turistov. 

Nie je náhoda, že toto stredoeurópske zoskupenie nesie názov Vyšehradská štvorka. Je v tom naozaj veľmi pekná symbolika a konkrétne dejinné udalosti nášho regiónu siahajúce do stredoveku. V roku 1335 sa totiž v Uhorsku udialo niečo výnimočné. Na hrade Vyšehrad sa stretli panovníci troch stredoeurópskych kráľovstiev. Český kráľ Ján Luxemburský, poľský kráľ Kazimír III. Veľký a uhorský kráľ Karol I. Róbert. Táto udalosť vošla do dejín ako „Vyšehradská schôdzka kráľov“. Ale prečo sa vlastne stretli? Poďme na to postupne. Iniciátorom stretnutia bol uhorský panovník Karol I. Róbert a Vyšehrad bol zvolený z toho dôvodu, že bol v tom čase sídlom uhorského kráľovského dvora. Názov hradu je slovanského pôvodu a znamená „hrad stojaci na vrchu“. Karol I. Róbert premiestnil svoje pôvodné sídlo z Temešváru do Vyšehradu a začal tu postupne budovať jedno z najvýznamnejších panovníckych sídiel v strednej Európe 14. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Podobizeň uhorského panovníka Karola I. Róberta z Neapolskej vetvy Anjouovcov na maďarskej 200 forintovej bankovke.
Podobizeň uhorského panovníka Karola I. Róberta z Neapolskej vetvy Anjouovcov na maďarskej 200 forintovej bankovke. 

Začiatok 14. storočia bol charakteristický šíriacimi sa epidémiami moru a krízami, ktoré pomaličky predznamenávali „koniec stredoveku“. Zároveň to však bolo obdobie veľkého rozvoja rytierskej kultúry. Všetci spomínaní traja panovníci dosiahli v tom čase pozoruhodné výsledky v zahraničnej a domácej politike a svojim nástupcom zanechali silné a dobre fungujúce krajiny. Poľský i uhorský panovník si od začiatku svojich zápasov o moc navzájom pomáhali a toto spojenectvo sa na takmer celé 14. storočie stalo pilierom stredoeurópskej politiky.

Podobizeň poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého
Podobizeň poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého 

Začali sa konsolidovať aj vzťahy medzi českým a uhorským kráľovstvom. V roku 1317 si Karol I. Róbert zobral za manželku mladšiu sestru Jána Luxemburského Beatrix. Avšak v roku 1319 bolo ich manželstvo ukončené predčasnou smrťou českej princeznej. Keďže Ján nemal ďalšiu sestru, obrátil sa Karol na svojho severného suseda, poľského kráľa Vladislava Lokietka a získal ruku jeho dcéry Alžbety. Manželstvo uzavreté v roku 1320 ďalej prehĺbilo veľmi úzke spojenectvo oboch panovníkov. Ďalším prehĺbením vzťahov bola pomoc Jána Luxemburského uhorského panovníkovi v jeho boji proti mocnému oligarchovi Matúšovi Čákovi. Karol mu to nikdy nezabudol. K otepľovaniu vzťahov medzi uhorským a českým kráľovstvom však dochádzalo najmä v dôsledku zhoršovaniu vzťahov medzi Uhorskom a Rakúskom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Podobizeň českého kráľa Jána Luxemburského. Busta sa nachádza v katedrále sv. Víta v Prahe.
Podobizeň českého kráľa Jána Luxemburského. Busta sa nachádza v katedrále sv. Víta v Prahe. 

Vzťahy Uhorska s poľským a českým kráľovstvom boli v tom čase na veľmi dobrej úrovni. Problém predstavoval vzťah medzi poľským a českým kráľovstvom. Príčinou nepriateľstva bolo, že Luxemburgovci zdedili po svojich predchodcoch nárok na poľský trón, ktorý bol legitímny. V dôsledku neúspešnej výpravy však český kráľ Ján obmedzil svoje nároky na Veľkopoľsko a vzdal sa Pomoranska v prospech Rádu nemeckých rytierov, čím nám vstupuje do hry nový hráč popri troch stredoeurópskych panovníkoch. Okrem českého nároku na poľský trón si zas poľský panovník nárokoval na Sliezsko, ktoré bolo v minulosti integrálnou súčasťou Poľska. Po smrti poľského kráľa Vladislava Lokietka sa na trón dostáva jeho syn Kazimír III. Veľký, ktorého cieľom bolo v prvom rade urovnanie sporov s českým kráľovstvom. Obaja panovníci si zvolili za svojho arbitra uhorského panovníka Karola I. Róberta, ktorý bol v tom čase najstarším panovníkom v regióne. K urovnaniu sporov medzi oboma kráľovstvami malo dôjsť práve na Vyšehrade. Okrem česko-poľskej relácie zahŕňala schôdzka aj rokovania medzi Poľskom a Rádom nemeckých rytierov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vyšehrad: na tomto mieste sa tvorili dejiny
Vyšehrad: na tomto mieste sa tvorili dejiny 

Prvým krokom bolo uzavretie prímeria medzi Kazimírom III. Veľkým a Jánom Luxemburským v Sandomieri. Mierová zmluva uvádzala ako svojho ručiteľa uhorského kráľa Karola I. Róberta. Na základe tohto prímeria sa kráľ Ján a jeho syn zriekli nárokov na Poľské kráľovstvo, kým poľský kráľ Kazimír sa zriekol poľských území, ktoré boli v lénnom vzťahu k českému kráľovi – Sliezsko a Mazovsko. Ďalšou etapou malo byť stretnutie a rokovanie troch panovníkov, ktoré uhorský panovník Karol I. Róbert zvolal na začiatok novembra 1335 do paláca na Vyšehrade. Takmer štyri týždne tu hostil poľského a českého kráľa, ako aj viaceré poľské, sliezske a nemecké kniežatá, ako aj zástupcov Rádu nemeckých rytierov.

Vyšehrad v čase svojej najväčšej slávy
Vyšehrad v čase svojej najväčšej slávy 

Panovníci sa zišli vo Vyšehrade, aby si z úst arbitra vypočuli rozsudok v kauze poľských území obsadených Rádom nemeckých rytierov. V kronike Jána z Turca sa môžeme napríklad dočítať, že uhorský kráľ minul na pohostenie českého kráľa a jeho sprievodu každý deň 2500 chlebov. Strava pre poľského kráľa tvorila 1500 chlebov. Vína sa minulo 180 sudov. Králi prijali rozhodnutie, že ak ktoréhokoľvek z nich napadne nepriateľ, ostatní sú povinní ponáhľať sa mu na pomoc. V máji došlo k spomínanému uzavretiu prímeria medzi Kazimírom a Jánom v dôsledku ktorého sa Ján vzdal nároku na poľský trón. Avšak nebolo to zadarmo. Na Vyšehrade sa malo spresniť, za akú cenu. Kazimír musel zaplatiť českému kráľovi 20.000 českých strieborných hrivien za to, že sa vzdal titulu poľského kráľa. Listina, v ktorej to všetko bolo potvrdené, bola zverená do opatery uhorského kráľa Karola I. Róberta.

Takto vyzerala mapa Európy v 14. storočí. Teutonic Order na mape je spomínaný Rád nemeckých rytierov, ktorý mierovou zmluvou s Poľskom získal Pomoransko. Sliezska (na mape ako Silesia) sa vzdal poľský kráľ Kazimír III. Veľký v prospech českého kráľa Jána Luxemburského. O všetkom bolo rozhodnuté na Vyšehrade v roku 1335.
Takto vyzerala mapa Európy v 14. storočí. Teutonic Order na mape je spomínaný Rád nemeckých rytierov, ktorý mierovou zmluvou s Poľskom získal Pomoransko. Sliezska (na mape ako Silesia) sa vzdal poľský kráľ Kazimír III. Veľký v prospech českého kráľa Jána Luxemburského. O všetkom bolo rozhodnuté na Vyšehrade v roku 1335. 

Mierová zmluva medzi českým a poľským kráľovskom však nebola jediná záležitosť, ktorá sa na Vyšehrade prejednávala. Ďalšou mimoriadne dôležitou záležitosťou bolo vyhlásenie výsledku arbitrážneho konania. Výsledkom konania bolo, že Dobrzynská krajina, ktorá bola dovtedy v držbe Rádu nemeckých rytierov, mala znovu pripadnúť Kazimírovi III. Veľkému, keďže poľský kráľ vládol nad týmto územím až kým ho po vojne s Lokietkom neobsadil Rád a Ján Luxemburský. Spomínaná Dobrzynská, ale aj Kujavská krajina, boli prisúdené Kazimírovi, kým Pomoransko Rádu nemeckých rytierov. Hlavnými bodmi rokovania vo Vyšehrade v novembri roku 1335 tak boli česko-poľský mier a mier medzi Poľskom a Rádom nemeckých rytierov.

Spojenectvo medzi tromi stredoeurópskymi krajinami aj napriek vzájomným rozporom trvalo pol storočia. Vyšehrad bol v stredoveku naozajstným miestom riešenia konfliktov a tak sa oprávnene stal symbolom a nositeľom mena inštitucionálnej spolupráce dnešných stredoeurópskych krajín, ktoré vznikli na mieste niekdajších kráľovstiev.

Vyšehrad sa nachádza na severe Maďarska blízko hraníc so Slovenskom
Vyšehrad sa nachádza na severe Maďarska blízko hraníc so Slovenskom 

Ruiny Vyšehradu ako nemý svedok týchto udalostí sa nachádzajú na severe Maďarska blízko hraníc so Slovenskom. Hrad určite stojí za návštevu. Počas prehliadky určite vystúpte na najvyššiu Šalamúnovu vežu, z ktorej je krásny výhľad na celé okolie. Zaujímavosťou je, že v Citadele, dokončenej v roku 1255, bola dlhých 200 rokov uložená kráľovská svätoštefanská koruna kráľa. Pred príchodom Maďarov bol hrad využívaný Slovanmi počas Veľkomoravskej ríše. A tak neváhajte a choďte si cez nejaký ten voľný víkend pripomenúť naše dejiny návštevou tohto významného hradu. 

Prvé stretnutie prezidentov Vyšehradskej spolupráce v roku 1991. Od stretnutia stredoeurópskych kráľov v roku 1335 uplynulo neuveriteľných 655 rokov.
Prvé stretnutie prezidentov Vyšehradskej spolupráce v roku 1991. Od stretnutia stredoeurópskych kráľov v roku 1335 uplynulo neuveriteľných 655 rokov. 
Marko Salini

Marko Salini

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Mám rád klasickú a jazzovú hudbu, umenie, architektúru, históriu, zaujímavé príbehy a samozrejme cestovanie - o tom všetkom by som sa rád podelil na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu