O Čechovi, ktorý miloval Slovensko

Autor: Marko Salini | 14.8.2017 o 8:00 | (upravené 15.8.2017 o 13:26) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  10372x

Bol raz jeden Čech. A ten Čech veľmi rád a veľmi pekne maľoval a hľadal okolo seba inšpiráciu, ktorú by preniesol na svoje plátna.

Skúšal to na mnohých miestach v Čechách. Avšak to "pravé orechové" akosi stále nie a nie prísť. A tak sa jedného dňa vybral objavovať krajinu bratov Slovákov. Netrvalo dlho a inšpirácia, na ktorú tak čakal, sa zrazu objavila po tom, ako navštívil podtatranskú malebnú obec Važec. Nielenže to bola láska na prvý pohľad, bola to láska až za hrob, keďže umelec tu po mnohých rokoch naposledy vydýchol. Tým Čechom, ktorý tak veľmi miloval Slovensko, konkrétne región Liptov, jeho rázovitú prírodu a pracovitý ľud, bol Jan Hála. Ak vám toto meno nič nehovorí, je to síce škoda, ale nevadí. Vždy je lepšie objaviť ho radšej neskôr, ako nikdy. Jeho diela sú pastvou pre oči, plné života a získajú si srdce nielen fajnšmekrov, ale aj umeleckých laikov, pretože jeho tvorba je zrozumiteľná pre široké obecenstvo.

Maliara Jana Hálu mnohí porovnávajú s našim národným umelcom Martinom Benkom, keďže obaja čerpali námety z nádhernej slovenskej prírody v kombinácii s pracujúcim slovenským ľudom. Na ich obrazoch je vždy v pozadí nejaký kopec, hora a či vrch a v popredí pracujúci ľud. Aj napriek tomu ich na prvý pohľad rozozná aj netrénované oko. Zaujímavosťou je, že Martin Benka, na rozdiel od Jana Hálu, nerád maľoval Vysoké Tatry. Sústredil sa skôr na Nízke Tatry, Turiec, Oravu, okolie Ružomberka, ale aj na Liptov. Vysoké Tatry prenechal svojmu súčasníkovi Janovi Hálovi a v knihe „Slovo a obraz“ Martin Benka píše:

Vysoké Tatry som vlastne ani nemaľoval. Asi chcú iného výtvarníka, ktorý by ich zachytil. Dobrý sa ešte nenašiel. Tí, ktorí ich maľovali, vytvorili skôr iba ich naturalisticko-realistický obraz. Tatier je ťažké zmocniť sa výtvarne. A mňa, úprimne povedané, nelákali. Snáď preto, že som hľadal celkom niečo iné: najtypickejšie miesta Slovenska, jeho dobrý, otvorený ľud. Ten som našiel v okolí Martina, Ružomberka, Liptovského Mikuláša. V horách okolo, v tých horách, ktoré hovoria i na mojich obrazoch krátkym slnkom, rýchlymi premenami počasia a ťažkými farebnými tónmi.“

Možno o tom vzájomne ani nevedeli, ale rozdelili si tak rajón, ktorý zvečnili pre budúce generácie.

Janovi Hálovi učarovala dedinka Važec. Stal sa maliarom rázovitej slovenskej dediny a života važeckého ľudu. Od momentu, ako sa v nej po prvýkrát objavil v roku 1923 vo veku 33 rokov, ju už neopustil. Až na jednu výnimku. Za Slovenského štátu musel ako Čech v roku 1939 Važec opustiť a vrátiť sa do svojej rodnej obce. Obyvateľom Važca tak veľmi chýbal, že sa proti tomuto rozhodnutiu vzbúrili a úrady mu nakoniec návrat o rok neskôr povolili. Nakoniec tam prežil celú druhú polovicu svojho života a my mu za to môžeme byť len a len vďační, pretože zanechal po sebe nádherné diela, o ktoré sa na aukciách doslova bijú zberatelia a sú ochotní platiť tisíce EUR. V jednom zo svojich listov na adresu Važca napísal:

Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“.

Jan Hála mal o Slovensku romantické predstavy ako o akomsi „slovenskom Tahiti“. Slovákov vnímal ako bratský národ, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene. V jeho obrazoch možno vidieť miešanie prvkov impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Vo svojich dielach zachytával nielen krásu prírody, ľudovej architektúry, krojov, ale aj životnú filozofiu, hrdosť a zápas o každodenný chlieb.

Od roku 1984, kedy bola vo Važci zriadená Galéria Jana Hálu, do roku 2005 bol Važec magnetom pre obdivovateľov jeho diela. V dome, kde umelec býval, bola zriadená trvalá expozícia jeho diel. Avšak v inkriminovanom máji 2005 došlo k smutnej udalosti. Do domu vnikli lupiči a podarilo sa im odcudziť 26 mimoriadne vzácnych olejomalieb, 2 kresby a 2 litografie aj napriek tomu, že okná boli zamrežované. Hovorí sa, že v tom mohol mať prsty niekto, kto múzeum a jeho slabiny dobre poznal. Múzeum museli krátko na to zavrieť, keďže už ďalej nespĺňal svoj účel. Správcovi, Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, tým spôsobili škodu takmer 25 miliónov slovenských korún.

Tieto diela sa dodnes nenašli a zrejme visia tajne a anonymne na stenách súkromných zberateľov. V priestore, kde boli jeho obrazy vystavené, sa občas organizujú výstavy jeho diel, ktoré sú zapožičané z iných múzeí, napr. neďalekého Múzea Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Vo Važci sa taktiež nachádza vzácna drevenica, v ktorej po svojom príchode Hála býval. Dnes je v nej zriadená etnografická expozícia pôvodného važeckého obydlia a je zázrakom, že prežila práve táto, keďže rozsiahly požiar v roku 1931 zničil až 540 z celkového počtu 581 domov, slamou pokryté drevenice i murované domy. Požiar takmer kompletne vymazal dedinu z mapy. Ostalo len 41 domov. Drevenica, v ktorej Hála žil je o to vzácnejšia, že je národnou kultúrnou pamiatkou.

Ak sa však budete do konca augusta 2017 potulovať po Vysokých Tatrách a príde na vás chvíľka vychutnať si nejaké to umenie, dokonca konkrétne majstra Jana Hálu, poteším vás. Nedávno zrekonštruovaný legendárny hotel Lomnica, ktorý mnohé roky chátral a vstal tak nedávno z popola ako bájny Fénix, pripravil nielen pre hostí hotela, ale pre každého, kto má záujem o umenie, výstavu niekoľkých obrazov od Jana Hálu v priestoroch ich súkromnej hotelovej galérie. Táto výstava je bezplatná a trvá do konca augusta. Kde budeme tieto diela môcť vidieť po výstave, zatiaľ nevedno.

Ďalšia aktuálna výstava jeho diel prebieha v jeho milovanom Važci do 15. septembra s názvom „Jan Hála: Rapotanky“.

V apríli tohto roku sa konala aukcia, na ktorej ponúkali aj obraz od Jana Hálu s názvom „Na Važeckom salaši“.  Keďže jeho obrazov nie je na trhu veľa a má svojich skalných fanúšikov, ktorí sú majetní, dokážu sa o jeho obrazy doslova pobiť. Výsledkom tejto poslednej bitky je konečná cena 74.000 EUR.

Slovenská národná galéria v roku 2015 spustila novú užitočnú webstránku webumenia.sk, ktorej cieľom je dostať umenie v kvalitnom rozlíšení a s relevantnými informáciami k čo najširšiemu publiku. Na tomto linku si môžete pozrieť aktuálne 383 diel Jana Hálu vo vysokom rozlíšení.

Ak máte starých rodičov z Važca a okolia, poriadne sa poobzerajte, čo im visí na stenách, alebo prekutrajte ich povalu. Možno sa tam niekde povaľuje nejaký ten Hála.

Jan Hála sa narodil v roku 1890 v českej obci Blatná. Žil vo Važci od augusta 1923 až do svojej smrti 17. mája 1959. Bol aktívny aj v Slovenskom národnom povstaní a bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Pochovaný je vo svojej rodnej dedine Blatná.

Ak máte záujem o život a dielo Jana Hálu, dávam vám do pozornosti veľmi peknú a vzácnu knižnú publikáciu od veľkého znalca jeho diela, Jána Abelovského, s názvom „J. Hála: 1890-1959“:

Záverom spomínaná pastva pre oči (niektoré z jeho najkrajších diel):

Uspávanka v poli (1935) - obraz bol na aukcii predaný za 102.000 EUR

Važtiansky kosec (1931)

Bača s ovcami (1932)

V jeseni (1943)

Deti (1946-1947)

Važecká priadka v zime (1931)

Dievča pri kláskovaní (1932)

Priadky (1929)

Važecké dievča v lete (1945)

V žatve (1947)

Tanec vo važci

V žatve

Zberanie zemiakov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Po exministroch SNS odsúdených za nástenkový tender pátra polícia

Trest jedenásť rokov a deväť rokov dostali bývalí politici za kauzu nástenka.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.


Už ste čítali?