reklama

Óda na Petržalku

Priznám sa, že nie som rodený Petržalčan. Ani rodený Bratislavčan. A preto som mal aj ja voči Petržalke mnohé predsudky z dávnych čias.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (51)

O Petržalke mi všetci hovorili ako o betónovej džungli, kde nie je nič zaujímavé, kde je veľká kriminalita, o mieste veľmi depresívnom, kde bývajú čudní ľudia. Keď sme s manželkou hľadali v Bratislave miesto na bývanie, Petržalka bola na akomsi pomyslenom „blackliste“. Čokoľvek, len nie Petržalka. Keď sme si však robili prehľad a porovnávali rôzne mestské časti, ich výhody, nevýhody, prostredie, ceny bytov a podobne, Petržalka to nakoniec vyhrala. Z totálneho outsidera sa stal jednoznačný víťaz. A tak sme sa s ňou postupne začali zoznamovať po rôznych stránkach, ktoré nám predtým vôbec neboli známe. Po dvoch rokoch môžeme s radosťou konštatovať, že to bol dobrý výber. Mnohí so mnou možno nebudú súhlasiť. Avšak mne Petržalka svojim spôsobom učarovala a prirástla k srdcu. Naučil som sa ju mať rád. Preto by som sa s vami rád podelil so zaujímavosťami z tohto kusu, pre mnohých, neznámej zeme a priblížil ju tým, ktorí voči nej stále majú predsudky. Porozprávam vám o Petržalke mnohých tvárí. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sad Janka Kráľa a jeho skryté okolité poklady

Azda najznámejšou a najobľúbenejšou lokalitou je sad Janka Kráľa, kde chodí relaxovať mnoho obyvateľov Bratislavy, nielen Petržalky. V tejto súvislosti treba pripomenúť prvenstvo, akému sa sadu Janka Kráľa dostalo v čase jeho otvorenia v roku 1776. Bol to v tom čase prvý verejný park v strednej Európe a týmto titulom sa hrdí dodnes. Podľa vzoru barokového klasicizmu sa vytvoril osemramenný pôdorys priesekov. V parku sa nachádza niekoľko zaujímavostí a konajú sa tu mnohé atraktívne kultúrne podujatia.

Sad Janka Kráľa hrá počas roka rôznymi farbami.
Sad Janka Kráľa hrá počas roka rôznymi farbami. 

Hudba v sade (všade)

Pred pár rokmi som bol navštíviť kamaráta vo Varšave a ten ma zobral na jeden úchvatný hudobný festival v jednom parku venovaný poľskému rodákovi Frederykovi Chopinovi. Boli tam stovky ľudí všetkých generácií. Pomyslel som si, kiežby sa niečo podobné zrealizovalo v Bratislave. Prešlo pár rokov a sen sa stal skutočnosťou a to priamo v petržalskom sade Janka Kráľa. Minulý rok v lete tu bol odštartovaný hudobný projekt „Hudba v sade“. Každú sobotu v čase od 17:00 do 19:00 mali návštevníci možnosť vypočuť si popri prechádzke sadom mnohých slovenských interpretov klasickej hudby zdarma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mladí muzikanti spríjemňujú víkendové popoludnie
Mladí muzikanti spríjemňujú víkendové popoludnie 

Bol tu aj stánok, kde ste si mohli zakúpiť zaujímavé tričká s podobou slávnych hudobných skladateľov, ako Beethoven, Mozart či Wagner. Nakoniec som si vybral Beethovena. V parku tak vznikla čarovná atmosféra a prilákala mnoho záujemcov, ktorí by inak na prechádzku do parku neprišli. Atmosféru dotvárali sympatické stánky ponúkajúce kávu a nejakú tú maškrtu. Verím, že projekt bude aj tento rok pokračovať a stane sa trvalou súčasťou Petržalského kultúrneho života.

Stánok, v ktorom ste si mohli kúpiť tričká s podobizňami hudobných velikánov
Stánok, v ktorom ste si mohli kúpiť tričká s podobizňami hudobných velikánov 

Obliehanie Bratislavy Napoleonom

V sade sa každoročne koná aj unikátne podujatie „Obliehanie Bratislavy Napoleonom“, ktorá láka množstvo návštevníkov z celého Slovenska a okolitých štátov, ako Rakúsko, Maďarsko a Česko. Napoleon kedysi naozaj obliehal a ostreľoval Bratislavu z tohto brehu Dunaja. Mnohé delové gule môžete dnes nájsť na fasádach budov v Starom Meste, ako spomienku na tieto krušné časy. Na tomto každoročnom podujatí sú pre návštevníkov pripravené ukážky vojenského výcviku, života oboch armád, prehliadky vojenského tábora a dokonca aj možnosť vyskúšať si streľbu z pušiek. Vyvrcholením programu býva rekonštrukcia historickej bitky o Bratislavu z roku 1809. Podujatie je magnetom pre rodiny s deťmi, pre ktoré bývajú pripravené sprievodné podujatia, prezentácia dobového vojenského táborenia, prezentácia dobových remesiel a ľudového umenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Momentka z podujatia Obliehanie Bratislavy Napoleonom
Momentka z podujatia Obliehanie Bratislavy Napoleonom 

Socha Janka Kráľa a gotická veža

Keďže je sad pomenovaný podľa známeho slovenského básnika Janka Kráľa, nemôže v ňom chýbať jeho socha od akademického sochára Františka Gibalu. Avšak najvýraznejším architektonickým prvkom v sade Janka Kráľa je jedinečný záhradný altánok, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola. Tá sa stala obeťou zemetrasenia, ktoré Bratislavu postihlo. Keďže stabilita pôvodnej veže bola narušená, rozhodlo sa o jej nahradení neogotickou nadstavbou. Čo však so starou vežou? Niekto dostal skvelý nápad presunúť ju do sadu Janka Kráľa a spraviť z nej romantický altánok. Príbeh o tom, ako sa dostala veža z Františkánskeho kostola do sadu sa môže viac dočítať tu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Socha Janka Kráľa v sade nesúcom jeho meno
Socha Janka Kráľa v sade nesúcom jeho meno 
Gotická veža Františkáskeho kostola dotvárajúca romantickú atmosféru v sade
Gotická veža Františkáskeho kostola dotvárajúca romantickú atmosféru v sade 

Kultúra a zábava – Bažant kinematograf, Mágio pláž, Bratislavský majáles, divadlo Aréna a divadlo v Podpalubí, vodná veža, Aucafé a Leberfinger

Medzi sadom Janka Kráľa a Dunajom sa nachádza úzky pás, v ktorom nájdete spoločenské vyžitie rôzneho druhu takmer po celý rok. V lete tú býva premietanie filmov Bažant kinematograf so svojou neopakovateľnou atmosférou. Dočasne je tu vytvorená aj Mágio pláž s dovezeným pieskom, kde si s partiou môžete zahrať volejbal a osviežiť sa chladenými nápojmi. Na Tyršovom nábreží sa každoročne koná vychýrený Bratislavský majáles, ktorý láka tisíce mladých ľudí.

Bažant kinematograf na Tyršovom nábreźí
Bažant kinematograf na Tyršovom nábreźí 
Mágio pláž
Mágio pláž 
Tradičný Bratislavský majáles
Tradičný Bratislavský majáles 

Pri pobreží kotví loď, o ktorej mnoho ľudí nevie, že je jedným z najznámejších bratislavských divadiel s názvom „Divadlo v podpalubí“. Na jednom predstavení sme tam už boli a jednoznačne odporúčame. Má jedinečnú atmosféru. Divadlo to v tejto časti nie je jediné. Určite ste už počuli o divadle Aréna, ktoré patrí medzi najstaršie divadlá v Bratislave. Bolo založené v roku 1828 a spočiatku slúžilo ako letné divadlo – nekrytý amfiteáter, odtiaľ názov Aréna. V roku 1898 na jej mieste postavili novú budovu, ktorej vzhľad ostal od tých čias až do dnešnej doby takmer nezmenený. Pri divadle Aréna sa nachádza ďalšia Národná kultúrna pamiatka na území Petržalky – Vodná veža. Postavili ju pár rokov predtým, ako bolo založené divadlo Aréna a slúžila na zásobovanie divadla vodou v čase, keď ešte nebol vybudovaný mestský vodovod. Ten sa začal stavať až koncom 19. storočia a v Petržalke dokonca ešte neskôr. Tento zaujímavý objekt by si určite zaslúžil viac pozornosti.

Divadlo v podpalubí
Divadlo v podpalubí 
Divadlo Aréna
Divadlo Aréna 
Národná kultúrna pamiatka - Vodná veža
Národná kultúrna pamiatka - Vodná veža 

V tejto časti nájdete aj známu kaviareň Aucafé, ktorá tu bola otvorená už v roku 1827, teda ešte skôr, ako divadlo Aréna. Pôvodne slúžila ako obchod s kávou a neskôr už aj ako reštaurácia. Je to príjemné miesto na vychutnanie si šálky kávy.

Vychýrená kaviareň Aucafé
Vychýrená kaviareň Aucafé 

Ak budete hladní, určite nevynechajte návštevu známej reštaurácie Leberfinger v blízkosti kaviarne Aucafé, ktorej tradícia siaha až do roku 1785. Za ochutnanie istotne stojí „Leberfingerova bravčová šnicľa“. Viac o stáročnej tradícii tejto reštaurácie sa môžete dočítať tu

Reštaurácia Leberfinger, kde treba zájsť na šniceľ
Reštaurácia Leberfinger, kde treba zájsť na šniceľ 

Legendárna Viedenská električka

Starí Prešporáci radi chodievali na výlet do Viedne. Napríklad na fajnovú viedenskú kávu či slávnu Sacherovu tortu. Aby im cesta trvala kratšie, rozhodlo sa na začiatku 20. storočia o výstavbe električkovej trate, ktorá by spájala tieto dve mestá. Prevádzka bola spustená 5. februára 1914, krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Svojmu účelu slúžila do konca 2. svetovej vojny. Potom sa jej prevádzka už neobnovila. Po tejto kuriozite nám v Petržalke ostalo niekoľko nemých svedkov. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky svojim rozhodnutím vyhlásil 10. 6. 2015 niekdajší objekt depa (výmennej stanice) Viedenskej električky v Kopčanoch (Petržalke) za Národnú kultúrnu pamiatku.

Viedenská električka tak, ako vyzerala v čase svojej najväčšej slávy
Viedenská električka tak, ako vyzerala v čase svojej najväčšej slávy 

Na facebooku dokonca existuje skupina s názvom „Viedenská električka - Pressburgerbahn - Bécsi villamos“, ktorá sa venuje dávnej sláve tejto legendy. Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy má dokonca za cieľ návrat pôvodnej Viedenskej električky na trať. Držím im palce a dúfam, že sa im to v dohľadnej dobe podarí zrealizovať. Bratislava by bola opäť bohatšia o ďalšiu kuriozitu.

Obnovená zastávka Viedenskej električky na Viedenskej ceste v Petržalke
Obnovená zastávka Viedenskej električky na Viedenskej ceste v Petržalke 

Ďalším nemým svedkom tejto kuriozity je nedávno zreštaurovaná historická zastávka, ktorú v roku 2014 obnovili pri príležitosti 100. výročia začatia premávky na trati medzi Prešporkom a Viedňou. Z pôvodnej zastávky električky na Viedenskej ceste sa zachovala historická dlažba, ale aj dobový múrik. Odkrytá dlažba zastávky bola doplnená o lavičku. Dopravný podnik Bratislava v tomto mieste zriadil zastávku linky 82 so symbolickým názvom Viedenská električka, ktorá je doplnená o informácie z histórie Viedenskej električky.

Niekdajšia aj terajšia zastávka. V minulosti tu stála električka, dnes autobus.
Niekdajšia aj terajšia zastávka. V minulosti tu stála električka, dnes autobus. 

Vojenský cintorín z 1 . svetovej vojny

Pri hraniciach s Rakúskom na nachádza malý vojenský cintorín Kopčany z 1. svetovej vojny, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný. Je venovaný padlým v tejto vojne a ponáša sa na americké vojenské cintoríny so svojimi 331 bielymi krížmi. Pochovaní sú tu vojaci vtedajšieho Rakúsko-Uhorska a iných dovedna deviatich národností. Cintorín je dokonca opradený legendou o rakúsko-uhorskom generálovi, ktorý tu bol kedysi pochovaný vo vlastnej kaplnke. Jeho ostatky neskôr príbuzní previezli mimo Slovenska. Petržalská legenda však tvrdí, že ešte predtým duch generála v plnej zbroji prechádzal od hrobu k hrobu a lúčil sa so svojimi vojakmi. Na vlastné oči to vraj videli dvaja náhodní okoloidúci.

Vojenský cintorín v Petržalke
Vojenský cintorín v Petržalke 

Jazero Draždiak – prírodné kúpalisko

V letných mesiacoch ponúka Petržalka možnosť schladiť sa v jazere Draždiak, ktoré je medzi jeho obyvateľmi veľmi populárne. Vzniklo okolo roku 1982 po ťažbe štrku a prehĺbení pôvodnej vodnej plochy. Nachádza sa tu pár reštaurácií, kde sa môžete občerstviť, dať si chutný obed, kávičku či zmrzlinu. S manželkou tu v lete radi chodíme oddychovať, chytať bronz a prečítať si dobrú knihu v spoločnosti labutí, kačiek a iných vodných vtákov. Je to taká malá oáza pokoja. Obrovskou výhodou je fakt, že nemusíte k jazeru cestovať mnohé kilometre za mesto. Máte ho priamo za bytovkou. Jazero využívajú aj bežci, ktorí tu od roku 2013 majú bežeckú dráhu. Toto jazero má však jednu špecifickosť. Kúpanie sa v ňom je na vlastné nebezpečenstvo, keďže nad jeho hladinou sa nachádza elektrické vedenie vysokého napätia. Nechcem si ani predstaviť, akú katastrofu by spôsobil pád vedenia do jazera. 

Jazero Draždiak z vtáčej perspektívy
Jazero Draždiak z vtáčej perspektívy 

Československé opevnenie

Milovníkov vojenskej histórie zaujme niekoľko bunkrov na konci Petržalky, ktoré tu boli vybudované v medzivojnovom období a boli tak súčasťou sústavy bunkrov, ktoré mali Československo chrániť pred prípadným napadnutím. O tomto unikáte sme sa dozvedeli z internetu. Kúpili sme si ako partia štyroch nadšencov lístok na prehliadku tohto bunkru spojenú s historickým výkladom. Miesto vyzdvihnutia bolo pri železničnej stanici v Petržalke, kde nás po chvíľke čakania prišiel vyzdvihnúť ruský dobový gazík, ktorý šoféroval jeden z nadšencov, ktorý sa o obnovu bunkru stará. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Určite to odporúčame absolvovať každému, kto sa zaujíma o históriu Československa a 2. svetovej vojny.

Pred petržalským bunkrom a spomínaným ruským gazíkom.
Pred petržalským bunkrom a spomínaným ruským gazíkom. 

V roku 1938 po Mníchovskej konferencii tu prišiel dokonca aj sám Adolf Hitler, aby si prezrel systém opevnenia, ktoré obdivoval. V bunkri je vystavená fotografia, ktorá tento moment zachytáva. V najzachovalejšom bunkri sa nachádza Múzeum petržalského opevnenia a organizujú sa v tomto areáli podujatia, ktoré majú za cieľ priblížiť divákom pohnuté predvojnové roky 1938-1939. Súčasťou je výstava bojovej techniky a minulý rok tu boli vystavené aj rôzne tanky, medzi ktorými nemohol chýbať nemecký tank StuG a ruský T-34, ktoré si to na bojisku rozdali. http://mpo.sk/mobilizacia-2016/

Rekonštrukcia bojov o petržalské opevnenie
Rekonštrukcia bojov o petržalské opevnenie 

Slnečné hodiny

Ďalšou zaujímavosťou Petržalky je, že sa tu nachádzajú jediné moderné slnečné hodiny v Bratislave, ktoré patria medzi jej pamätihodnosti. A dokonca stále funkčné. Môžete si ich prezrieť v areáli Ekonomickej univerzity na Dolnozemskej ceste. V roku 2015 sa pamiatka dočkala revitalizácie. Skupina nadšencov z občianskeho združenia Na hrane ich premenila na boulderingovú lezeckú stenu.

Slnečné hodiny premenené na lezeckú stenu
Slnečné hodiny premenené na lezeckú stenu 

Bratislavské metro

Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky je Bratislava jediným hlavným mestom, ktoré nemá metro. Nemuselo to však byť tak. V roku 1988 sa začalo s jeho výstavbou a prvú zastávku postavili v Petržalke. Zastávka sa mala volať Janíkov Dvor. Avšak ako rýchlo sa s výstavbou začalo, tak rýchlo sa aj skončilo. Rozostavané depo bratislavského metra patrí medzi zaujímavosti a kuriozity Petržalky a chodí si ho prezerať množstvo zvedavcov. Aj také ponuré miesto, ako rozostavané depo metra ponúklo svojho času kultúrne vyžitie. Mladí umelci si v ňom zorganizovali vernisáž.

Vernisáž v rozostavanom depe bratislavského metra
Vernisáž v rozostavanom depe bratislavského metra 

Čo sa chystá?

Obyvatelia Petržalky so záujmom sledujú nové iniciatívy, ktoré ešte viac spríjemnia život v tejto časti Bratislavy. Jedným z projektov je „Nové Lido“. Kedysi bolo medzi Starým mostom a mostom Apollo obľúbené kúpalisko Lido. Ostali po ňom len spomienky. Vyzerá to tak, že nie nadlho. Vznikla totiž iniciatíva Nové Lido, ktorá má za cieľ revitalizovať túto oblasť. Druhým projektom je vybudovanie rodinného parku, ktorý bude mať zábavno-vzdelávací či oddychovo-rekreačný charakter a bude svojim spôsobom na Slovensku jedinečný. Verím, že tento ambiciózny projekt nezostane len na papieri.

Čo dodať na záver?

Počas prípravy tohto blogu som natrafil na zaujímavého sprievodcu Petržalkou, ktorý určite dávam do pozornosti.

Petržalka vôbec nemusela byť súčasťou Bratislavy, ani súčasťou dnešnej Slovenskej republiky. Rozhodlo sa o tom krátko po skončení 1. svetovej vojny v Paríži na Versaillskej konferencii. Môžeme za to ďakovať našej formujúcej sa československej diplomacii. Dňa 4. júna 1920 podpísali zástupcovia novovzniknutej Československej republiky (slovenský diplomat Štefan Osuský, ktorý bol v tom čase mimoriadnym a splnomocneným vyslancom v Londýne a Edvard Beneš, v tom čase minister zahraničných vecí) Trianonskú mierovú zmluvu, na základe ktorej sa Petržalka stáva jej súčasťou. Tak ako sa Bratislava pred rokom 1918 volala Pressburg, alebo Pozsony, tak aj Petržalka mala svoje nemecké (Engerau) a maďarské označenie (Ligetfalu).

Keby sa Petržalka osamostatnila, bola by tretím najväčším mestom čo do počtu obyvateľov po Bratislave (422 932) a Košiciach (239 200). Mala by vyše 105 000 obyvateľov. 

Petržalka už dávno nie je neatraktívnou betónovou džungľou. Ponúka množstvo kultúrnych a spoločenských aktivít, ktoré svojou atraktívnosťou presahujú hranice Slovenska.

Ak poznáte ďalšie zaujímavé miesta, rarity a kuriozity Petržalky, alebo akúkoľvek zaujímavosť, či pikošku, budem rád, ak sa s ňou podelíte.

Marko Salini

Marko Salini

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Mám rád klasickú a jazzovú hudbu, umenie, architektúru, históriu, zaujímavé príbehy a samozrejme cestovanie - o tom všetkom by som sa rád podelil na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu