reklama

Ako Stalin predal diela veľkých majstrov za traktory

V roku 1928 bolo rozhodnuté o prvej päťročnici, ktorá mala Sovietskemu zväzu pomôcť rozvinúť priemysel. A tak padlo rozhodnutie predať časť zbierok do zahraničia. Všetko malo prebehnúť v tajnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (96)

Niekedy sa mi dejú ozaj čudné veci. V momente, ako sa začnem o niečo zaujímať, začne ma to prenasledovať na každom kroku. Pamätám si, ako sme raz na strednej škole počas predmetu „Estetická výchova“ preberali egyptskú ríšu a faraónov. Téma, ktorú som v tom čase hltal. Vtedy sa udialo nasledovné: prišiel som zo školy domov, zapol History Channel a akurát sa začínal dokument o faraónoch. Nechcelo sa mi veriť. Náhoda? Možno. Takýchto náhod-nenáhod na mi odvtedy deje ozaj požehnane. Napríklad minulý týždeň som si pozrel na SME najnovší Konečného Screener, kde na konci položil súťažnú otázku „Ako sa volá ruský celovečerný film nakrútený pred pár rokmi, ktorý je realizovaný celý v jednom jedinom zábere“. A v tom som si spomenul, že som si tento jedinečný film, Ruská archa, celý natočený v petrohradskej Ermitáži, na ktorý som si brúsil zúbky už dlhší čas, ešte stále nepozrel. Akosi som naň pozabudol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte v ten večer som to však napravil a bol som fascinovaný tým, čo všetko sa v tomto monumentálnom múzeu nachádza. Od samotnej bohatej architektúry Ermitáže, cez výtvarné a sochárske diela až po neuveriteľnú históriu tohto miesto. Na druhý deň som si zapol televízor, prepol na obľúbený Viasat History a práve sa začínal dokument „Hermitage Revealed“ (pozrite si trailer na tento dokument). Neveril som vlastným očiam. Tento kanál pozerám skoro každý deň, ale nepamätal som si, že by za posledné týždne, či mesiace dávali dokument práve o Ermitáži. Opäť zvláštna zhoda náhod, ktorá ma potešila. Dokument som sledoval s nadšením. Zaujalo ma v ňom mnoho informácií, ale jedna z nich o čosi viac. Dozvedel som sa, že niekoľko mimoriadne vzácnych umeleckých diel predal Stalin do USA, aby mohol za ne nakúpiť traktory. Táto informácia ma zaujala a tak som začal pátrať, či sa o tom niečo dozviem aj na slovenských alebo českých weboch. Nebolo toho veľa, skôr na tých zahraničných. A tak som sa rozhodol podeliť sa s týmto zaujímavým príbehom na mojom blogu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ermitáž vo svojej plnej kráse v ruskom Petrohrade
Ermitáž vo svojej plnej kráse v ruskom Petrohrade 

Ermitáž patrí medzi najstaršie a najväčšie galérie na svete. Za prvým veľkým nákupom umeleckých diel stojí ruská cárovná Katarína Veľká, ktorej sa podarilo získať diela takých veľmajstrov, ako Rembrandt, Rubens, Van Dyck, Raphael, Boticelli, Cranach, či Holbein. Zbierku obohatili aj ďalší panovníci, ako napr. cár Mikuláš I., ktorý v roku 1852 slávnostne otvoril Ermitáž pre verejnosť. Veľkou katastrofou pre osud umeleckých diel bola Októbrová revolúcia v roku 1917 a roky, ktoré po nej nasledovali. Ukázalo sa, že sovietska vláda má k umeniu úplne iný vzťah, ako mali dovtedajší panovníci. V roku 1928 bolo rozhodnuté o prvej päťročnici, ktorá mala Sovietskemu zväzu pomôcť rozvinúť priemysel. A tak padlo rozhodnutie predať časť zbierok do zahraničia, aby mohli Sovieti získať tvrdú menu na jej financovanie. Všetko malo prebehnúť v tajnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Traktory za umenie, umenie za traktory
Traktory za umenie, umenie za traktory 

Vláda začala získavať finančné prostriedky na financovanie industrializácie najprv predajom klenotov a historického nábytku, ktoré zhabali ruskej šľachte a cirkvi. Krátko na to dostali pracovníci Ermitáže za úlohu zostaviť zoznam umeleckých predmetov určených na predaj. Za každý umelecký predmet mali zinkasovať minimálne 5,000 rubľov. Cieľom bolo získať najmenej 2,000,000 rubľov. Za získané finančné prostriedky sa mali, okrem iného, nakupovať aj traktory. Spolu Sovieti tajne predali do zahraničia asi 250 malieb. Predávali tajne, ale na západnom umeleckom trhu sa správy o tomto výpredaji šírili rýchlo. O to väčším nešťastím bolo to, že Sovietsky zväz predával tieto umelecké diela v čase najväčšej svetovej ekonomickej krízy. Ceny na trhu, vrátane cien na trhu umeleckých predmetov, v tom čase drasticky klesali. Jednoducho predávali tieto skvosty v zlom čase za doslova smiešne sumy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ropný magnát Caloust Gulbenkian, ktorý "kupoval" obrazy od sovietskej vlády za výmenou za ropu.
Ropný magnát Caloust Gulbenkian, ktorý "kupoval" obrazy od sovietskej vlády za výmenou za ropu. 

Začiatok predaja umeleckých diel bol spojený s arménskym ropným magnátom Caloustem Gulbenkianom, ktorému sa podarilo kúpiť hneď niekoľko skvostov – Portrét Heleny Fourmentovej od Rubensa, Pallas Aténu od Rembrandta, Titov portrét a Portrét starého muža – ako i množstvo ďalších obrazov a umeleckých predmetov. Diela začal nakupovať začiatkom roka 1930 výmenou za ropu. Avšak organizátori predaja neboli spokojný s tým, čo od Gulbenkiana za obrazy dostávali a tak sa začali obzerať po iných kupcoch. Caloust Gulbenkian zohral zásadnú úlohu v sprístupnení ropných zásob Stredného Východu firmám v západnej Európe a bol zakladateľom Iraq Petroleum Company. Stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete a zároveň vlastníkom jednej z najväčších súkromných zbierok umeleckých diel. Svoju umeleckú zbierku venoval Nadácii Calousta Gulbenkiana. Táto nadácia, ako aj Múzeum Calousta Gulbenkiana, v ktorom je vystavená jeho umelecká zbierka, má sídlo v Lisabone.

Rubens: Portrét Heleny Fourmentovej kúpi ropný magnát Caloust Gulbenkian. Vzácny kúsok, ktorý pôvodne zdobil steny Ermitáže sa dnes nachádza v Múzeu Calousta Gulbenkiana v portugalskom Lisabone.
Rubens: Portrét Heleny Fourmentovej kúpi ropný magnát Caloust Gulbenkian. Vzácny kúsok, ktorý pôvodne zdobil steny Ermitáže sa dnes nachádza v Múzeu Calousta Gulbenkiana v portugalskom Lisabone. 
Nádherný obraz Pallas Aténa dnes visí v Lisabone
Nádherný obraz Pallas Aténa dnes visí v Lisabone 

Najznámejším klientom Sovietskej vlády bol ďalší boháč, americký bankár Andrew Mellon, v tom čase americký veľvyslanec vo Veľkej Británii. Zahrával sa s myšlienkou založenia Národnej galérie v Spojených štátoch amerických po vzore Národnej galérie v Londýne. Do konca roka 1931 Sovieti tajne predali Mellonovi 21 obrazov za viac ako 6,6 milióna dolárov – boli medzi nimi van Eyckovo Zvestovanie a Rafaelova Madonna z Alby. Mellonove nákupy od Rusov nakoniec tvorili základ americkej Národnej galérie umenia vo Washingtone. Ermitáži ich Američania zapožičali až v roku 2002, keď Petrohrad prvýkrát navštívil vtedajší americký prezident George W. Bush. Dovtedy sa báli, že by sa im zapožičanie nemuselo vrátiť naspäť.

Jan van Eyck - Zvestovanie. Tento obraz kúpil Andrew Mellon v júni 1930 za 502,899 dolárov.
Jan van Eyck - Zvestovanie. Tento obraz kúpil Andrew Mellon v júni 1930 za 502,899 dolárov. 

Predaj ostal v tajnosti až do 4. novembra 1933, kedy sa v New York Times objavil článok o tom, že niekoľko malieb z Ermitáže kúpilo Metropolitné Múzeum v New Yorku.

Výpredaje zo zbierok v Ermitáži sa skončili až niekedy v roku 1934. Za rozhodnutím stál paradoxne zrejme sám Stalin po tom, ako dostal list od zástupcu riaditeľa galérie Orbeliho, ktorý protestoval proti výpredaju ruských pokladov. Nasledovalo odvolanie vtedajšieho riaditeľa Borisa Legrana a na jeho miesto sa dostal spomínaný Orbeli.

Až v deväťdesiatych rokoch, po páde Sovietskeho zväzu, prijal parlament Ruskej federácie nový zákon zakazujúci predaj ruských umeleckých diel do zahraničia.

Tu sú len niektoré z 250-tich umeleckých skvostov, ktoré opustili po mnohých rokoch teplé miestečko Ermitáže a rozpŕchli sa po celom svete. Väčšina malieb sa nachádza v USA v Metropolitnom múzeu v New Yorku a Národnej umeleckej galérii vo Washingtone:

Rafael: Svätý Juraj s drakom Raphael. Obraz pôvodne získala Katarína Veľká v roku 1772. Andrew Mellon ho kúpil od Sovietov v roku 1931.
Rafael: Svätý Juraj s drakom Raphael. Obraz pôvodne získala Katarína Veľká v roku 1772. Andrew Mellon ho kúpil od Sovietov v roku 1931. 
Rafael: Madonna z Alby. Obraz pôvodne kúpil ruský cár Mikuláš I. v roku 1836. Od sovietskej vlády ho kúpil Andrew Mellon v roku 1931 za 1,166,400 dolárov, čo bola dovtedy najvyššia suma akú kedy kto zaplatil za obraz.
Rafael: Madonna z Alby. Obraz pôvodne kúpil ruský cár Mikuláš I. v roku 1836. Od sovietskej vlády ho kúpil Andrew Mellon v roku 1931 za 1,166,400 dolárov, čo bola dovtedy najvyššia suma akú kedy kto zaplatil za obraz.  
Antoine Watteau: The Lute Player. Obraz získala pre Ermitáž ruská cárovná Katarína Veľká v roku 1767. Obraz bol predaný v roku 1930 Caloustovi Gulbenkianovi, ktorý ho v roku 1934  predal Metropolitnému Múzeu New Yorku.
Antoine Watteau: The Lute Player. Obraz získala pre Ermitáž ruská cárovná Katarína Veľká v roku 1767. Obraz bol predaný v roku 1930 Caloustovi Gulbenkianovi, ktorý ho v roku 1934 predal Metropolitnému Múzeu New Yorku. 
Diego Velázquez: Portrét pápeža Inocenta X. Dnes ho môžete obdivovať v Metropolitnom Múzeu v New Yorku.
Diego Velázquez: Portrét pápeža Inocenta X. Dnes ho môžete obdivovať v Metropolitnom Múzeu v New Yorku. 
Marko Salini

Marko Salini

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Mám rád klasickú a jazzovú hudbu, umenie, architektúru, históriu, zaujímavé príbehy a samozrejme cestovanie - o tom všetkom by som sa rád podelil na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu