Aj v Bratislave máme kúsok Paríža

Autor: Marko Salini | 26.2.2016 o 15:00 | Karma článku: 14,87 | Prečítané:  6537x

Františkánsky mních otočil ťažkým kľúčom, brána sa otvorila a vstúpili sme spolu do tejto nádhernej a dokonalej gotickej kaplnky. Úžasom som takmer onemel.

Po tom, ako som sa o jednom bratislavskom architektonickom skvoste dozvedel aj vďaka sérii Kníh o Bratislave z pera historika Pavla Dvořáka, som sa vybral po práci „na miesto činu“ a veľmi som sa tešil, ako tento architektonický skvost uvidím konečne na vlastné oči. Vstúpil som do kostola františkánov neďaleko Hlavného námestia, ale vstup do hlbšieho interiéru bol zamrežovaný. Chvíľku som pokukoval a neskrýval sklamanie, že dnes mi toto potešenie dopriate nebude. V tom sa oproti mne objavila postava jedného z bratov rádu františkánov, ktorý začal odomykať mreže na blížiacu sa bohoslužbu. Objavil sa plamienok nádeje. Ani sekundu som neváhal a opýtal sa ho, či je možnosť nakuknúť do kaplnky Jána Evangelistu. Bol mimoriadne ochotný a keďže mal asi tak 10-15 minút času dovtedy, kým začne plniť svoje ďalšie povinnosti, prešli sme k ďalšej bráne, ktorá nie je bežne dostupná návštevníkom. Otočil ťažkým kľúčom, brána sa otvorila a vstúpili sme spolu do tejto nádhernej gotickej kaplnky. Onemel som úžasom. Chvíľku sme spolu diskutovali a on bol ochotný podeliť sa so mnou so všetkým, na čo si v tej chvíli spomenul. Keďže videl môj záujem, dobrovoľne mi ukázal podzemné katakomby pod kaplnkou, ktoré sú pre návštevníkov otvorené len prvý novembrový týždeň v roku. Bol som očarený a fascinovaný týmto priestorom o ktorého existencii som dlhé roky nevedel. S bratom rádu františkánov som sa rozlúčil, poďakoval mu za svoj čas a ochotu, podali sme si ruky a rozlúčili sa. Ale prečo práve ten Paríž?

Keďže ma fascinuje história okolo korunovácií uhorských panovníkov, ktorá prebiehala celých 267 rokov od roku 1563 do roku 1830 v Dóme sv. Martina v Bratislave, natrafil som na zaujímavosť s tým spojenú. Po korunovácii sa panovník aj so svojim sprievodom vybral na tzv. tradičnú korunovačnú cestu, počas ktorej sa zastavil aj v kostole františkánov neďaleko Hlavného námestia. Bol to jeden z hlavných bodov programu, keďže na tomto mieste sa pristavil novokorunovaný uhorský kráľ, aby tu pasoval za rytierov Zlatej ostrohy vybraných uhorských šľachticov. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste Slovenska. Kúsok Paríža v Bratislave sa nachádza priamo v útrobách tohto kostola. Je ňou vyššie zmienená kaplnka Jána Evangelistu postavená v gotickom slohu medzi rokmi 1360-1380! Ide o dvojpodlažnú, pôvodne pohrebnú kaplnku, ktorá svojim architektonickým stvárnením patrí k najkrajším sakrálnym stavbám v celoslovenskom meradle. Motív rebrovej klenby, dekoratívnych panelov a vysunutých svorníkov, ktoré použili pri stavbe, predstavujú veľmi rané uplatnenie konštrukčných a výtvarných detailov, patriacich k vrcholom gotickej sakrálnej architektúry na Slovensku.

Inšpiračným zdrojom k postaveniu tejto kaplnky bola kráľovská pohrebná kaplnka Saint-Chapelle v Paríži, ktorej typ bol svojho času veľmi obľúbeným a rozšíreným po celej západnej Európe. Za jej zakladateľa sa považuje Jakub II., vnuk richtára Jakuba I. Kaplnka Saint-Chapelle je známa najmä ako miesto na prechovávanie vzácnych relikvií, predovšetkým Kristovej Tŕňovej koruny, jednej z najvýznamnejších relikvií katolíckej cirkvi. Tŕňová koruna patrila chudobnému kráľovi Balduinovi, ktorý ju francúzskemu panovníkovi ponúkol na predaj. Medzitým sa však vzácna relikvia dostala do zástavy benátskych kupcov, odkiaľ sa ju podarilo Ľudovítovi vykúpiť. Do Paríža sa artefakt dostal v roku 1241 a roku 1248 bola kaplnka v podobe relikviára dokončená. Niekoľko posvätných tŕňov Ľudovít daroval vtedajším európskym vládcom. Jedným z obdarovaných bol aj český kráľ Přemysl Otakar II., ktorého dar inšpiroval k stavbe cisterciánskeho kláštora Zlatá Koruna (Sancta Corona). Aj kostol františkánov ukrýva vo svojom vnútri vzácnu relikviu – pozostatky svätého Reparáta žijúceho v 4. storočí.

Keď už bola reč o korunovačnej ceste, tá sa končila sa mieste dnešného Námestia Ľudovíta Štúra, kde predtým stála socha Márie Terézie, ktorú československí legionári po vzniku Československa kladivami rozbili a niektoré jej časti možno ešte aj dodnes ležia na dne Dunaja. Pred postavením sochy Márie Terézie, dávno po tom, ako Bratislava stratila svoj titul korunovačného mesta, tu stál korunovačný pahorok postavený z hliny, ktorá bola privezená zo všetkých uhorských žúp a vyzeral asi nejako takto:

Keď budete mať niekedy cestu okolo kostola františkánov, zastavte sa na tomto mieste na pár minút. Má zvláštnu atmosféru a svojimi čistými líniami ulahodí nejednému oku. Postojte chvíľku a predstavte si tú výnimočnú udalosť, ako na tomto mieste uhorskí kráľ pasoval za rytierov Zlatej ostrohy vybraných uhorských šľachticov. Toto miesto má neuveriteľne bohatú históriu. A tak na ňu nezabúdajme a pripomínajme si ju aj naďalej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?