reklama

Štekajúci pes, dažďové kvapky, smrť priateľa a iné.

Aby Vás názov článku nezmiatol, ide o príklady zdroja inšpirácií známych velikánov sveta klasickej hudby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hudba je mojím veľkých koníčkom už od ranného detstva. Osobne ma na nej fascinuje to, že mnohé známe diela hudobných velikánov vznikli za rôznych netradičných a špecifických okolností, za ktorými stáli reálne emócie a vypäté situácie. A nie nejaký unudený hudobný skladateľ sediaci za klavírom, ktorý dostal zákazku do určitého dátumu skomponovať konkrétne dielo a ide to z neho ako z chlpatej deky. Bohužiaľ, mnoho kompozícii nejakým takýmto spôsobom vznikalo a cítiť na nich, že im chýba duch, že im chýba niečo osobné z hĺbky duše autora. Už dlhšiu dobu ma fascinujú príbehy hudobných skladateľov a ich nesmrteľných diel, ktoré vznikli pod vplyvom silných emócií, či už išlo o ľúbostný vzťah, inšpiráciu ženou, smrť blízkeho priateľa, či životného partnera a či len o bežné životné situácie, s ktorými sa stretávame každý deň, ako napríklad štekot psa, dažďové kvapky, prechádzka lesom, zurčanie potôčika, padajúce lístie a podobne. Časom sa mi potvrdilo, že skladby, ktoré vznikli za týchto okolností sú omnoho viac cennejšie a intímnejšie ako tie, ktoré vznikli na zákazku. A to je práve to, čo ma na hudbe fascinuje najviac. Schopnosť skladateľa vyjadriť akúkoľvek emóciu či prírodný úkaz takým univerzálnym jazykom, akým je hudba. Jazykom, ktorému porozumie ktokoľvek na celom svete a určite by mu rozumeli aj návštevníci z inej planéty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhodol som sa podeliť sa na tomto blogu s niektorými hudobnými dielami, za vznikom ktorých stáli udalosti z bežného života, či už smutné alebo veselé a predstavujú tak kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty. Mojou vášňou je pravidelná návšteva Slovenskej filharmónie v Bratislave a nikdy sa mi nestalo, že by som šiel na koncert bez toho, aby som si dopredu nezistil okolnosti vzniku toho ktorého diela. Vďaka tejto vedomosti vnímam tvorbu skladateľa z úplne iného uhla pohľadu, povedal by som, že dôvernejšie, čo mi pomáha hudobný zážitok ešte viac umocniť.

1. Leoš Janáček: pred pár rokmi som videl film o živote Leoša Janáčka „Lev s bielou hrivou“, ktorý vo mne zanechal výrazné stopy. Vo filme sa objavilo mnoho epizód z jeho života. Jednou z nich bola aj úplne bežná prechádzka so svojou dcérou, keď na nich náhle spoza plota začal brechať pes. Skladateľ sa síce naľakal, ale v tom momente ho napadla téma jednej zo skladieb svojho cyklu „Na zarastenom chodníčku“ (štekot psa je najviac poznať v 1:33). Spôsob, akým si skladateľ zaznačoval noty, ktoré sa mu v hlave vynárali bol vskutku netradičný. Mnohé manželky by za to svojich manželov prinajmenšom pokarhali. Zapisoval si ich perom na rukáv košele. Tento Janáčkov cyklus obsahuje mnoho krásnych skladieb inšpirovaných prírodou. Takto si napríklad umelec predstavoval list zo stromu, ktorý práve odletel a nechal sa unášať vzduchom: krátka skladbička geniálna vo svojej jednoduchosti - "A blown-away leaf" (skladba začína od 1:39).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Bedřich Smetana: tento snáď najznámejší český hudobný skladateľ, autor českej národnej opery „Predaná nevesta“, bol známy tým, že sa rád prechádzal v prírode. Vďaka týmto prechádzam vznikla širokému publiku snáď najznámejšia skladba „Vltava“. Kto skladbu pozná, nech si ju niekedy pustí a pozrie si cez google earth, ako táto rieka tečie. Pre mňa je veľkým zážitkom posledných pár minút, kedy máme možnosť vypočuť si, ako skladateľ pretavil do tejto skladby moment, kedy sa rieka Vltava vlieva do rieky Labe. Skladba má takú silu a účinok, že je naozaj ľahké si to vizualizovať.

3. Antonín Dvořák: autor jednej z najslávnejších symfónií, aké kedy boli skomponované - „Novosvetská symfónia č.9. Dvořák ju napísal počas svojho pobytu v Amerike a obsahuje množstvo dojmov, ktorými bol fascinovaný, ako napríklad nový spôsob života kypiaci búrlivým civilizačným rozvojom i divoká panenská príroda, ako aj okázalé sebavedomie obyvateľov a demokratická povaha spoločnosti. Najväčším a najpočuteľnejším hlasom symfónie je však výraz túžby po univerzálnej slobode a ľudskej spolupatričnosti. Symfónia patrí k absolútnej špičke hudobného romantizmu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. Franz Liszt: Fryderik Chopin a Franz Liszt: dvaja najväčší básnici klavíra a zároveň priatelia na život a na smrť. Chopin však predčasne opustil tento svet, keď mal ešte len 39 rokov. Aj napriek tomu tu po sebe zanechal neuveriteľne cenný poklad, ktorý nadchýna a fascinuje celé generácie. Krátko po smrti svojho priateľa Chopina si sadol Franz Liszt za klavír a smútiac za svojim priateľom napísal emóciami nabitú skladbu plnú hudobných prekvapení, ktorá je zároveň aj akousi poctou svojmu blízkemu priateľovi – „Consolation č.3“. Vypočujte si skladbu, zatvorte si pri tom oči a predstavujte si Franza Liszta ako túto skladbu hrá pre svojho zosnulého priateľa Fryderika.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Idelizovaná predstava od Danhausera: za klavírom sedí Franz Liszt, okolo ktorého sú Alexander Dumas, Alfred de Musset, George Sand, Hector Berlioz, Victor Hugo, Nicolo Paganini a Gioachino Rossini.
Idelizovaná predstava od Danhausera: za klavírom sedí Franz Liszt, okolo ktorého sú Alexander Dumas, Alfred de Musset, George Sand, Hector Berlioz, Victor Hugo, Nicolo Paganini a Gioachino Rossini. 

5. Sergej Rachmaninov: keďže mám rád hudbu z obdobia romantizmu, nemožno vynechať velikána tohto obdobia, Sergeja Rachmaninova. S ním sa spája zaujímavý príbeh jedného jeho diela, kedy sa mu inšpiráciou stalo výtvarné dielo švajčiarskeho maliara Arnolda Bocklina. Keď Rachmaninov prvý krát vzhliadol tento obraz na vlastné oči, začali sa mu v hlave vynárať nové melódie, ktoré krátko na to dali vzniknúť známemu dielu „Ostrov mŕtvych“. Keď sa do skladby započúvate zistíte, že je napísaný vo 5/4 takte, pričom sa počas skladby strieda dôraz na prvé dve, alebo prvé tri doby, ktoré sa postupne obmieňajú. Skladba začína s dôrazom na prvé dve doby, po krátkej chvíli na tri. A tak skladba plynie a my si pri tom počítame 1-2:1-2-3, 1-2:1-2-3 a neskôr 1-2-3:1-2, 1-2-3:1-2.

O Rachmaninovi by sa dalo písať od rána do večera. Avšak spomeniem už len jednu zaujímavosť. Mnoho ľudí pozná jeho majstrovské dielo „Variácie na tému Paganiniho“, kedy mu ako inšpirácia poslúžilo „Paganiniho Capriccio č.24“. V tejto skladbe použil tzv. zrkadlový obraz (pianista Lugansky vysvetľuje zrkadlový obraz od 0:55), kedy sa úvodná téma zrkadlovo mení na inú romantickú tému niekde v strede skladby a výsledkom je jedna z najznámejších romantických melódií všetkých čias, ktorá sa objavuje v množstve filmov, ako napríklad "Somewhere in time".

Tento obraz "Ostrov mŕtvych" od Arnolda Bocklina inšpiroval Rachmaninova k skomponovaniu rovnomennej skladby.
Tento obraz "Ostrov mŕtvych" od Arnolda Bocklina inšpiroval Rachmaninova k skomponovaniu rovnomennej skladby. 

6. Fryderik Chopin: tento nesmrteľný pianista bol skutočným revolucionárom vo vyjadrovaní emócií prostredníctvom klavíra. Chopin sa v mladom veku vydal do Viedne, aby sa zdokonalil v hudobnom remesle. Práve tu ho zastihla informácia o práve prebiehajúcej revolúcii vo svojom rodnom Poľsku. Svoj milovaný poľský národ sa rozhodol podporiť skomponovaním tzv. „Revolučnej etudy, ktorá mala vyburcovať davy. Myslím, že svojou energiou sa mu to aj podarilo. Chopin mal však aj pokojnejšie chvíle vo svojom živote. Takto si napríklad predstavoval let motýľa a preto sa táto etuda nazýva aj ako „Butterfly etude“. Môžeme sa len domnievať, kde sa práve Chopin nachádzal, keď ho inšpirovali k napísaniu jedného z najznámejších prelúdií práve dažďové kvapky, ktoré počul za oknom svojho domu: „Raindrop prelude“.

7. Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov: mnoho ľudí pozná toto dielo, avšak na otázku, kto toto dielo skomponoval väčšinou nenájdu správnu odpoveď. Reč je ruskom skladateľovi menom Rimskij-Korsakov, ktorý tak dokonale vystihol let čmeliaka, že aj keď nepoznáte názov skladby, dokážete takmer so stopercentnou istotou uhádnuť, aké zvieratko sa za skladbou skrýva: „Flight of the Bumblebee“ - ide o verziu známeho chorvátskeho popularizátora klasickej hudby Maxima Mrvicu, ktorý sa ju snaží šíriť medzi širšiu verejnosť populárnym štýlom a s týmto svojim projektom mal po celom svete obrovský úspech.

8. Edward Elgar: tento anglický hudobný skladateľ sa preslávil najmä svojim cyklom "Variácie Enigma", spomedzi ktorých vyniká variácia „Nimrod“. Skladba je hudobným portrétom Augusta J. Jaegera, Elgarovho najlepšieho priateľa. Skladateľ si tu spomína na spoločnú nočnú prechádzku, kedy ho priateľ povzbudil v jeho tvorivej činnosti, odvolávajúc sa na Beethovenovu húževnatosť. Začiatok variácie teda nie náhodou pripomína pomalú vetu Beethovenovej "Patetickej sonáty". Variácia Nimrod nápadne vyniká nad ostatné a je majstrovsky zvládnutá po architektonickej, dynamickej aj orchestrálnej stránke a je najznámejšou časťou cyklu a jedným z hudobných symbolov Anglicka – často sa hráva napríklad na pohreboch a zaznela aj na otváracom ceremoniáli olympijských hier v Londýne v roku 2012 . Názov variácie bol možno najviac nejasný. Nimrod je biblický lovec a priezvisko Jaeger znamená v nemčine lovec.

9. Richard Wagner: tento hudobný skladateľ vniesol do sveta hudby úplne novú dimenziu, vďaka ktorej sa stal nesmrteľným. Vo svojej opere Siegfried zo slávnej tetralógie potreboval vytvoriť atmosféru šepkajúceho lesa, v ktorom sa hrdina nachádza. V čase, keď Wagner túto časť opery dokončil, pojem Impresionizmus v hudbe ešte neexistoval, ale táto jeho skladba bola prototypom prúdu, ktorý o niekoľko rokov v hudbe vznikol. Vypočujte si, ako sa Wagnerovi podarilo vytvoriť atmosféru „Šepotu lesa(Forest Murmurs)“ a netreba snáď ani pripomínať, že inšpiráciu hľadal aj on v prírode.

10. Dmitri Šostakovič: A napokon by som rád spomenul dve diela ruského skladateľa Šostakoviča, ktorý za svoj život napísal 15 sláčikových kvartet. Najznámejšie z nich je Kvarteto č.8, ktoré Šostakovič skomponoval v priebehu niekoľkých dní počas návštevy Drážďan. Keď Šostakovič videl, v akom stave je toto mesto, ktoré spojenci ku koncu II. svetovej vojny zbombardovali, rozhodol sa tieto svoje svoje dojmy hudobne zvečniť, čím dal vzniknúť "Kvartetu č. 8". Prvá časť sa začína Šostakovičovou hudobnou "šifrou", DSCH (tóny D, Es, C a H) pre violončelo (DSCH ako iniciály jeho mena). V histórii hudby je známych niekoľko takýchto hudobných šifier. Okrem Šoskakoviča svoje meno pretavil do hudba aj J. S. Bach, kedy použil ako kľúčové tóny pre svoju skladbu B, A, C a H presne v takomto poradí.

Zbombardované Drážďany poslúžili ako inšpirácia pre skomponovanie Kvartetu č.8.
Zbombardované Drážďany poslúžili ako inšpirácia pre skomponovanie Kvartetu č.8. 

Pred druhou svetovou vojnou sa počas obliehania Leningradu nemeckými vojskami rozhodol k neuveriteľnému činu. V meste, ktoré bolo bombardované, sa rozhodol skomponovať symfóniu, ktorá by burcovala obyvateľov brániť mesto a nepustiť ho v žiadnom prípade nepriateľovi. A tak vznikla tzv. "Leningradská symfónia". Nácvik skladby bol zložitý, pretože v jeho priebehu zomrelo v dôsledku vojnových útrap niekoľko hudobníkov. Okrem vstupeniek museli diváci priniesť aj drevené polienko, aby bolo možné koncertnú sálu vykurovať. Dobové svedectvá vypovedajú o neuveriteľne mocnom účinku skladby na obyvateľov a vojakov, ktorým Šostakovičova hudba dodala novú nádej a silu na obranu mesta. Koncert bol reproduktormi vysielaný po celom meste, dokonca aj na front, ako súčasť psychologickej vojny, tak aby ho mohli počuť aj Nemci. Pred začiatkom koncertu spustilo sovietske delostrelectvo paľbu na nemecké batérie, pretože sa očakávali nemecké delostrelecké útoky na samotnú koncertnú sálu. Spomenutá udalosť natoľko upútala pozornosť spisovateľky Sarah Quigleyovej, že so rozhodla o tom napísať knihu "Dirigent"´.

Spomenuté hudobné diela sú len zrnkom piesku na pomyselnej pláži hudobných skladateľov a ich múz, či zdrojov inšpirácií. Ja som v tomto blogu spomenul len tie, ktoré mi utkveli v pamäti a ku ktorým sa rád vraciam. Budem rád, ak sa mi aj takýmto spôsobom podarí u niekoho vzbudiť záujem o klasickú hudbu, ktorá má trvalú hodnotu, ktorá sa nikdy neopočúva a nesprotiví, ktorá je mnohokrát nadčasová a dovolím si tvrdiť, že aj liečivá.

Ak máte aj vy nejaké podobné zážitky s hudbou, poteším sa, ak sa zdôveríte a dáte ďalšie zaujímavé tipy.

Blog si dovolím ukončiť odporúčaním veľkého nemeckého básnika Johanna Wolfganga von Goetheho:

Každý by mal denne počúvať trochu hudby, prečítať nejakú báseň, pozrieť si pekný obraz a pokiaľ možno povedať niekoľko rozumných slov.

Marko Salini

Marko Salini

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Mám rád klasickú a jazzovú hudbu, umenie, architektúru, históriu, zaujímavé príbehy a samozrejme cestovanie - o tom všetkom by som sa rád podelil na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu